Európska komisia zverejnila Výročnú správu o ochrane finančných záujmov Európskej únie za rok 2014 (tzv. „PIF správu“).

Členské štáty sú čoraz efektívnejšie v boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ, pri odhaľovaní a stíhaní väčšieho počtu prípadov podvodov než v predchádzajúcom roku. Celkovo bolo v roku 2014 vyšetrovaných  1649 prípadov, čo je o 2% viac než v roku 2013. Toto je kľúčové zistenie výročnej správy Komisie o ochrane finančných záujmov EÚ. Komisia však zároveň vyzýva členské štáty, aby vyvíjali väčšie úsilie na zabezpečenie toho, aby sa peniaze z rozpočtu EÚ správne používali na projekty, ktoré prispievajú k rastu a zamestnanosti v Európe. Členské štáty spravujú približne 80 % rozpočtu Európskej únie v oblastiach ako poľnohospodárstvo, rybolov a regionálna politika.
Zo správy vyplýva, že členské štáty prijali rad opatrení s cieľom zabezpečiť, že finančné prostriedky EÚ sú dobre chránené pred podvodmi, a to na výdavkovej aj príjmovej strane, aby peniaze z rozpočtu EÚ boli dobre vynakladané a nevznikali straty na strane príjmov. K pozitívnym príkladom patrí prijatie národných stratégií piatimi členskými štátmi Európskej únie (Slovenská republika prijala národnú stratégiu ochrany finančných záujmov ako jeden z prvých členských štátov ešte v roku 2007, pričom jej posledná aktualizácia bola v roku 2014). Okrem toho väčší počet zistení prípadov možného podvodu v roku 2014 svedčí o tom, že spoločné úsilie v boji proti podvodom medzi členskými štátmi a Komisiou prinieslo dobré výsledky. Podobne spoločné colné operácie (JCO) vykonávané Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), colnými orgánmi členských štátov a tretích krajín v roku 2014 sú takisto ilustráciou dobrej spolupráce pri odhaľovaní podvodov. Tieto colné operácie sa zameriavali na špecifické oblasti vystavené riziku podvodu na príjmovej strane rozpočtu, ako je napríklad falšovanie, podhodnocovanie tovaru alebo pašovanie tovaru do EÚ.
Popri údajoch o nahlásených podvodoch a nezrovnalostiach tohtoročná správa poskytuje hĺbkovú analýzu rozdielov medzi členskými štátmi pri uplatňovaní definícií v súvislosti  s oznamovaním podvodov a nezrovnalostí. Napriek vynaloženému významnému úsiliu stále existujú pri uplatňovaní definícií rozdiely medzi členskými štátmi. Komisia bude aj naďalej podporovať väčšiu harmonizáciu s cieľom zvýšiť porovnateľnosť vykazovaných údajov.
V správe sa takisto uvádza aktuálny stav významných iniciatív, ktoré prijala Komisia v roku 2014 na zamedzenie podvodov poškodzujúcich rozpočet EÚ. Tieto opatrenia vychádzajú z komplexného programu pre boj proti podvodom, ktorý Komisia predložila v roku 2014 (pozri aj tlačovú správu 11/783).
Správa PIF sa na základe informácií poskytnutých členskými štátmi vypracováva každoročne v súlade s článkom 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Poskytuje hĺbkovú analýzu prístupov, postupov a nástrojov používaných členskými štátmi v ich boji proti podvodom. Skutočnosť, že v správe sa takisto posudzuje, ktoré oblasti činnosti sú najviac ohrozené podvodom, umožňuje Komisii  a členským štátom lepšie nasmerovať  svoje opatrenia v boji proti podvodom. Zatiaľ čo boj proti podvodom zostáva predovšetkým zodpovednosťou jednotlivých štátov, Komisia úzko spolupracuje s členskými štátmi s cieľom podeliť sa o osvedčené postupy, zabezpečiť koordináciu a poskytnúť usmernenia.
Správa je k dispozícii na webovom sídle úradu OLAF.
Samotnú tlačovú správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), vrátane PIF správynájdete na webovom sídle úradu OLAF na tejto adrese:
http://ec.europa.eu/anti_fraud/media-corner/press-releases/press-releases/2015/20150731_01_en.htm