Doterajším plnením Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS), postupným zavádzaním elektronických služieb, ako aj úlohami na ďalšie programové obdobie sa zaoberala Jarná konferencia ITAPA 2015 vo štvrtok (21.5.) v Bratislave.
Témou jedného z diskusných okrúhlych stolov podujatia nebolo len zhodnotenie doterajšieho vývoja, ale najmä zverejnenie harmonogramu spúšťania služieb, prípadne očakávaných míľnikov do konca tohto roka. V rámci OPIS sa v súčasnosti realizuje viac ako 70 projektov, ktoré významnou mierou prispievajú k rozšíreniu používania služieb štátu a samospráv pre občanov v elektronickej podobe. Po ich úspešnej realizácii budú môcť občania aktívne využívať verejné online služby v plnom rozsahu a z pohodlia svojho domova.
Témou bolo aj vytvorenie jednotného digitálneho trhu v rámci EÚ. Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka by vytvorenie jednotného európskeho digitálneho trhu znamenalo státisíce nových pracovných miest a prínos až 415 miliárd eur. Občania by okrem iného po vytvorení spoločného európskeho digitálneho trhu získali aj širokú škálu internetových služieb za nižšie ceny, ktoré by boli zároveň aj transparentnejšie a bezpečnejšie.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka eviduje Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS) za prvé štyri mesiace tohto roku trojnásobný nárast čerpania finančných prostriedkov. Čerpanie je na hranici 71 % z celkovej sumy 843.595.405 eur. Nastavenie projektov OPIS vytvára predpoklad pre ich ukončenie do konca roka. Uviedol to na Jarnej konferencii ITAPA 2015 v Bratislave Peter Kostolný, generálny riaditeľ Sekcie operačných programov Úradu vlády SR.
"Som optimista. Projekty sú nastavené tak, aby sa nám tento rok podarilo splniť náš plán, čo je 100-% čerpanie. V OPIS-e je kľúčovým cieľom prínos pre občanov, tzn. v prioritnej osi 1 sledujeme najmä počet elektronických služieb a v prioritnej osi 2 počet zdigitalizovaných objektov. Tento počet neustále narastá." Zdôraznil Kostolný.
Jediným slabým miestom implementácie projektov sú podľa neho pochybenia v procesoch spojených s verejným obstarávaním. Dnes je predčasné hovoriť o výškach udelených finančných korekcií, nakoľko Riadiaci orgán OPIS prijal množstvo nápravných opatrení najmä v uplatňovaní kontroly a pri viacerých verejných obstarávaniach sa čaká na rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie.
Systém elektronického monitoringu osôb, ktorý zavádza Slovensko, by sa mohol zaplatiť v priebehu šiestich rokov. Také sú očakávania ministerstva spravodlivosti, ktoré ho má na starosti. V rámci jarného kongresu ITAPA 2015 v Bratislave to uviedla vedúca služobného úradu ministerstva Ľubomíra Kubišová.
"Podľa analýz, ktoré sme robili a ktoré vychádzajú zo skúseností z využitia systému monitoringu v iných štátoch, je predpoklad návratu finančnej čiastky investovanej do monitoringu približne za šesť rokov," uviedla pre TASR Kubišová. V tomto období by sa mala vrátiť suma investovaná do hardvérovej časti projektu, teda šesť miliónov eur. Celkovo si zavedenie monitoringu vyžiada 22,04 milióna eur (bez DPH), výhradne z eurofondov. Na prevádzku systému bude v budúcnosti podľa odhadu rezortu potom treba ďalších 3,8 milióna eur ročne. Tieto prostriedky už pôjdu zo štátneho rozpočtu.
Systém elektronického monitoringu osôb by sa mal využívať najmä pri ukladaní alternatívnych trestov. K úspore však podľa slov Kubišovej dôjde aj vďaka nižším nákladom na výkon mediácie a probácie. Príjmom štátneho rozpočtu bude i navrhovaný poplatok 1,5 eur denne, ktorý bude monitorovaný odsúdený platiť.
Predstavitelia rezortu sa bránia hovoriť o tom, v akej konkrétnej miere by sa mohol uplatniť systém dimenzovaný na monitoring 2000 osôb. Poradkyňa ministra spravodlivosti a rektorka policajnej akadémie Lucia Kurilovská uviedla, že očakávania sú výrazné.
"Nie je dobré hovoriť o konkrétnych číslach. My môžeme vychádzať len z toho, koľko máme stíhaných osôb za prečiny, kde je možné reálne uložiť trest domáceho väzenia, ale naozaj realita môže byť taká, že sudca zhodnotí, že v konkrétnom prípade nie je žiaduce takto postupovať," vysvetlila.
Vedúca služobného úradu ministerstva priblížila, že pri výpočte návratnosti prostriedkov vložených do systému vychádzali z priemeru 27 európskych krajín, kde je tento systém už zavedený. "To číslo sa pohybuje okolo 5000 až 7000 monitorovaných osôb v roku," informovala Kubišová.
Kurilovská očakáva, že vďaka zavedeniu elektronických náramkov sa podarí zvrátiť negatívny trend ukladania alternatívnych trestov. Za rok 2006, odkedy boli zavedené, ich sudcovia uložili v 48 prípadoch. Odvtedy čísla klesajú.
Poradkyňa ministra zdôraznila, že očakávania od systému elektronického monitoringu osôb by nemali byť iba ekonomické. "Naozaj viaceré kriminologické výskumy ukázali, že väčšiu nápravu a prevýchovu páchateľov zabezpečí, keď nie sú vytrhnutí zo svojho pracovného, spoločenského a rodinného života," ozrejmila.
Elektronický systém monitoringu osôb sa bude využívať nielen v oblasti trestného konania – na kontrolu obvinených a odsúdených, ale aj v civilnom konaní. Pomocou technických zariadení sa bude dať kontrolovať dodržiavanie zákazu priblíženia sa alebo aj zákazu požívania alkoholických nápojov.
Systém, ktorý obstaralo ministerstvo, umožňuje monitoring 2000 osôb. V rámci toho Slovensko nakúpilo 1000 elektronických monitorovacích náramkov, 500 zariadení na monitoring pomocou GPS signálu, 250 zariadení na telefonický monitoring a aj zariadenia pre probačných a mediačných úradníkov.
Súčasťou projektu je i vybudovanie systému pre mediáciu a probáciu, ktorý na Slovensku dosiaľ absentoval a pre monitoring osôb je nevyhnutný. V rámci neho bude ministerstvo spravodlivosti vedieť poskytovať viac ako 70 nových elektronických služieb.

ITAPA (Informačné technológie a verejná správa) je od roku 2002 najväčším podujatím na Slovensku, ktoré zastrešuje oblasť eGovernmentu a digitalizácie spoločnosti. Už roky ponúka priestor na prezentáciu rôznych názorov, spája ľudí z verejného a privátneho sektora s cieľom viesť konštruktívny dialóg ústiaci do konkrétneho riešenia.